Takmer každý si raz za čas vypije. Oslava s priateľmi, s rodinou, sem-tam nejaká svadba, okrúhle narodeniny, krst… Dôvodov je mnoho. Niektorí si dajú pohárik každé ráno na dobrý štart do dňa. Je však pravda, že tento povestný ranný štamperlík je zdravý? A patrí vôbec alkohol k zdravému životnému štýlu? Aj tieto otázky sme sa spýtali profesionálnej trénerky a poradkyne v oblasti zdravého životného štýlu Zory Ochodnickej s 25-ročnou praxou v odbore.

Čo je vlastne alkohol?

Ak hovoríme o alkohole, ktorý môžeme ako ľudia konzumovať, hovoríme o etanole. Ide o bezfarebnú horľavú látku. Patrí medzi silne narkotiká a napriek tomu, že ju radíme k drogám, je legálna a voľne dostupná od 18 rokov života. Alkohol vzniká kvasením jednoduchých sacharidov, teda cukrov, ktoré nájdete v ovocí, zelenine alebo dokonca v obilninách.

Faktom je, že alkohol je smrtiaca droga. Dávka však robí jed a preto všetko závisí od toho, ako často a v akom množstve ho užívate. Januárový prieskum hovorí, že priamou konzumáciou alkoholu zomrie ročne na planéte približne 2,8 milióna ľudí. Ten istý prieskum, avšak z roku 2018 informuje, že priemerný Slovák skonzumuje ročne v priemere 11,14 litrov tvrdého alkoholu (s obsahom cca 40 %). To je síce menej ako Česi, Nemci, Francúzi či Američania, no viac ako Taliani, Chorváti, Ukrajinci, Turci a Číňania.

Stavy opitosti

Alkohol má priamy vplyv na fungovanie organizmu a jeho účinky sa prejavia zvyčajne do 10 minút. Ku krátkodobým účinkom môžeme priradiť otupené zmysly, horšie reflexy aj koordináciu, skreslené videnie či stavy uvoľnenia, prípadne hnevu. K dlhodobým dochádza počas pravidelnej a vysokej konzumácie etanolu. Tá časom vedie k neprimeranému zväčšeniu srdca, poškodeniu pečene, žalúdka a iných orgánov.

Stav opitosti, ktorý nastáva pár desiatok minút po priamom užití alkoholu, sa delí na tri skupiny:

• Do 1,5 promile: Stúpa chuť do zábavy, človek začína strácať zábrany a sebakontrolu. Pocit opitosti je nízky a niektorým ani nemusí dochádzať, že pili.
• Do 3 promile: V tomto štádiu si každý uvedomuje, že je opitý. Človek si začína myslieť, že je múdrejší a má rýchle reflexy – aj keď v skutočnosti je to naopak. Aj reč prestáva byť zrozumiteľná.
• Nad 3 promile: Tu už v niektorých prípadoch hovoríme o otrave alkoholom (aj keď nemusí nevyhnutne viesť k smrti). Človek nevie stáť na nohách, poriadne rozprávať, miesto zábavy premýšľa o spánku.

Alkohol ako súčasť stravy

Na konzumáciu alkoholu pri dodržiavaní zdravého životného štýlu sme sa spýtali aj odborníčky Zory Ochodnickej: „Za mňa osobne by som povedala skôr nie. Ja vôbec nepijem žiaden alkohol, dokonca ani žiadne prípravky, ktoré ho obsahujú. Ale to je môj osobný postoj. Ak sa ja pozerám na alkohol, beriem ho iba z jedinej stránky a to je, že obsahuje neurotoxín. Neuro – spojené s nervovou sústavou a toxín – jed (jedy, ktoré napádajú nervovú sústavu).“

Čo sa vlastne deje po konzumácii alkoholu? Všetko záleží od viacerých parametrov – váhy, výšky, veku, pohlavia a dokonca aj nedávneho jedálnička. Ľudské telo nevie alkohol ukladať a preto ho odbúrava. Aj pohár vína sa rozšíri do celého krvného obehu už v priebehu niekoľkých minút. Alkohol z tela odbúrava pečeň, a to vo viac ako v 90 % prípadov. Zvyšok odbúrava močom, prípadne potením sa.

Alkohol sa z tela odbúrava rýchlosťou 10 mililitrov za hodinu. To znamená, že jeden pohárik tvrdého alkoholu, pohárik vína alebo pohár piva z nášho tela vyprchá asi za hodinu. No ide len o pocitové vyprchanie – v dychu alebo v krvi budete mať známky po požití alkoholu ešte niekoľko hodín. Hovoríme však o priemernom 80 kilogramovom mužovi. Tieto hodnoty sa môžu líšiť podľa vyššie spomínaných parametrov.

Ak žijete zdravo, alkohol nepotrebujete

Poradkyňa Zora v tom má jasno: „Viem, že vinári, ako aj niektorí lekári hovoria, že víno má i liečivé zložky. Ja osobne si myslím, že tieto liečivé zložky si vieme zobrať aj v inej forme. Ja beriem množstvo vitamínových doplnkov a ak potrebujem lepšiu náladu, riešim to športom alebo dobrou komédiou.“

Ak by sme mali hľadať dôvody, prečo ľudia (alebo Slováci) tak vo veľkom konzumujú alkohol, asi by sme konštatovali, že sme ním doslova obklopení. Nájdeme ho v každom obchode, v každej reštaurácii či bare, na každej spoločenskej akcii. Svoje v tom však zohráva aj genetika a určité životné problémy, ktoré ľudia v alkohole utápajú. Preto nastáva otázka, kedy ide o príležitostnú konzumáciu a kedy už o alkoholizmus?

Kedy hovoríme o alkoholizme?

Na každého pôsobí alkohol inak a preto aj pojem „alkoholizmus“ sa líši od človeka k človeku. Čím dlhšie je človek alkoholikom, tým viac ho znesie. Začať to môže aj nevinným pohárom vína každý večer a skončiť to môže pollitrom tvrdého páleného alkoholu denne.

Prípustná miera alkoholu neexistuje. Nakoľko je to legálna droga, môže ho užívať každý po dovŕšení 18 rokov. Každý však stojí aj pred voľbou, či je alkohol to, čo ho robí šťastným. Nie však len počas pár hodín opitosti, ale najmä počas života. Zora Ochodnická hovorí, že alkoholom strácame vitamín B1 – tiamín, čo je mentálny vitamín a jeho nedostatok spôsobuje depresie, únavu, bolesť hlavy a celkovú malátnosť. Jeho konzumáciou teda nič nevyriešite.

Štamperlík každé ráno

Vraví sa, že ranný štamperlík zlepšuje deň a dokonca predlžuje život. Nič takéto nie je z dlhodobého hľadiska dokázané. Ak vám o tom povie človek, ktorý sa dožil sto rokov, dôvod jeho dlhovekosti musíte hľadať niekde inde. Žiadny odborník vám nepovie, že pitie poháriku počas povedzme desaťročí vám predĺži život.

Otázku o dennom štamperlíku sme položili aj Zore. Jej názor je rovnako negatívny: „To by bolo návykové. Telo potrebuje makro výživu (jedlo) a mikro výživu (vitamíny a minerály). Samotná bunka, z ktorej sa skladá celé telo, potrebuje vodu. Žiaden orgán ani bunka nepotrebuje k dobrej funkcii alkohol.“  Zároveň však dodáva, že nie je kazateľ a ani svojim klientom nebráni v príležitostnom pohári vína. Snaží sa im len ukázať inú alternatívu.

Ako sa dostať z alkoholizmu?

Alkohol vie byť ako začarovaný kruh. Človek v ňom utopí depresiu, neúspech alebo žiaľ, no dočká sa len chvíľkovej únavy, ktorá tieto pocity odďaľuje. Keď vytriezvie, ozvú sa znova, čo vedie k ďalej konzumácii a tak dokola. Ako je možné túto šnúru pretrhnúť?

Na liečenie alkoholizmu vie pomôcť kombinácia psychoterapie a liekov. Zvyčajne však doktori nenechajú pacienta doma, kde je vystavený pokušeniam, ale izolujú ho. V tomto prípade nejde o pomalé odstavenie od alkoholu, ale o razantnú stopku. Doba liečenia môže trvať od niekoľkých týždňov po celé mesiace. Niekedy pri nevôli pacienta aj roky. Všetko záleží od doby trvajúceho alkoholizmu, ako aj od vôle dotyčného. Rodina by však mala stáť vždy pri ňom, aby mal o dôvod navyše v liečbe pokračovať.

Ak však rodina chce, aby jej člen podstúpil liečenie, musí na to dať súhlas aj samotný človek trpiaci alkoholizmom. Alkoholizmus môže byť niekedy dokonca príčinou smrti, človek sa ním môže predávkovať doma, o čom hovorí nedávna štúdia Univerzity Komenského. Podľa nej až 46 % mužov, ktorí trpia alkoholizmom, zomrú na predávkovanie priamo v domácnosti, najčastejšie cez víkend a v produktívnom veku 40 – 50 rokov.

Za posledných desať rokov sa približne až 50-tisíc pacientov ročne z alkoholizmu vylieči. 60 % z nich trpelo poruchami správania zapríčinených alkoholom a zvyšok na syndróm závislosti ako takej. S takýmto človekom treba v domácnosti komunikovať, vysvetliť mu liečenie a rozprávať o tom, že sa vráti zdravý. Strašením o liečení môžete všetko zbytočne zhoršiť.

Priemerná ročná spotreba tvrdého alkoholu u dospelých je na úrovni 11 litrov, čo je viac ako priemer Európy. WHO hovorí, že problém s alkoholom má od 5,5 % do 10 % populácie staršej ako 14 rokov. Preto by ste mali mať na očiach aj svoje deti.  „Výsledky zahraničných štúdií poukazujú na to, že výskyt problematickej konzumácie alkoholu je v skupine vysokoškolských študentov ešte vyšší, pohybuje sa na úrovni až 20 %,“ dodal psychológ UK Michal Hajdúk.